Starostlivosť o lyže

Skialpinistické lyže nepotrebujú pri bežnom používaní veľa starostlivosti. Po túre je dobré ich nechať vysušiť, aby hrany nezačali hrdzavieť. Ak sa nám ale počas túry začne lepiť sneh na lyže, alebo sme poškodili hranu lyže o skalu,  je potrebné im venovať náležitú pozornosť. V prípade prvej možnosti si dokážeme pomôcť aj sami,  v prípade druhej len čiastočne. 

Voskovaním docielime lepšie kĺzne vlastnosti lyží. Lyže sa trú o sneh a pri trení vzniká teplo, aspoň tak nás to učili na fyzike. Tieto fyzikálne vlastnosti stále platia. Voskovanie nám zabezpečí hladší povrch skĺznice, po ktorom sa kryštáliky snehu alebo kvapôčky vody lepšie kĺžu.

Výber vosku

Vosk vyberáme podľa vonkajšie teploty alebo teploty snehu. Výrobcovia sa v tom doposiaľ nezjednotili. Podstatná je tvrdosť vosku. Čím je na nižšiu teplotu, tým je vosk tvrdší. Farebné odlišnosti jednotlivých výrobcov sú podobné a farba vosku nám určuje, na akú teplotu je vosk určený. Na skialpinizmus veľmi neodporúčam molybdénové,  fluórové ani nízko fluórové vosky. Tie sú určené hlavne na bežecké lyže. Tieto vosky sú aj o dosť drahšie. Ich výhody skialpinisti veľmi nevyužijú.  Sú na špecifické použitie, presnú teplotu a štruktúru kryštálov snehu. Keďže počas skialpinistickej túry prekonávame väčšie vzdialenosti, a hlavne rozdielne výškové úrovne, častokrát bývajú veľmi odlišné snehové podmienky na vrcholoch stúpania, kde je sneh prachový, postupne môže byť kôra alebo  zmrznutý, ďalej prechádza do firnu a dole je celkom premočený. Na takéto podmienky stačí viac univerzálny vosk.

Skialpinistické lyže sa voskujú len zažehľovaním vosku na parafínovej báze. Na skĺznicu sa nikdy nepoužíva žiadny chemický vosk bez žehlenia, ani impregnácia či iná chémia. Špinavé lyže po jarnej lyžovačke treba očistiť len technickým benzínom alebo odvoskovačom. Následne, po vyprchaní všetkého, treba lyže navoskovať. Ak lyže pripravujeme na leto, vosk necháme a nezťahujeme ho. Urobíme tak až tesne pred ďalšou zimou. Voskovaním sa skĺznica čistí. Pred nalepením pásov vždy treba prebytočný vosk z lyží zoškrabať škrabkou na vosk. Následne vyleštiť skĺznicu kefou, hubkou alebo papierom. Po leštení lyží kefou (odporúčam len silónovú, nie drôtenú) zostáva voskový prášok, ktorý je dobre všetok utrieť papierovou servítkou.

Čo potrebujeme?

Voskovanie je okrem stráveného času aj finančne náročné! Ak chceme dobre navoskovať, potrebujeme minimálne žehličku a vosky. Potom škrabku na vosk a niečo, čím lyže vyleštíme. Ak častejšie voskujete, alebo máte viac lyží, ktoré potrebujeme navoskovať,  komfort zvýšia svorky alebo voskovací stolík, na ktorý sa dajú lyže upnúť.

Tieto pomôcky budeme potrebovať aj pri starostlivosti o hrany lyží. Skialpinistické lyže nepotrebujú mať hrany ako žiletky. Na ich úpravu je nutné mať lyžu upevnenú v svorkách. Je zbytočné chodiť brúskou po hrane lyže, ktorá sa hýbe. Hranu skôr poškodíme, ako jej pomôžeme. Jemné ryhy alebo poškodenie hrany lyže po prechode cez skalu vieme opraviť aj sami brúskou na hrany. Väčšie poškodenie je lepšie riešiť v servise lyží.

Brúsenie hrán

Hrany na skialpinistických lyžiach neodporúčam brúsiť ručnou brúskou. Ak sú tupé,  je lepšie ich dať do servisu, kde spravia komplet servis hrán aj skĺznice. Brúsenie hrán ručnou brúskou si vyžaduje veľa skúseností. Vedieť presné uhly nastavenia brúsky, smer brúsenia a rozloženie rovnomernej sily,  ktorou tlačíme na brúsku počas celého jej pohybu. Treba si hlavne uvedomiť, že skialpinistické lyže sú mäkšie ako zjazdové, skonštruované do voľného terénu. Majú sa prispôsobiť rôznym druhom tvrdosti povrchu. Podmienky, kedy budete cítiť rozdiel v nabrúsených a nenabrúsených hranách, nie sú až také časté, ak nelyžujete len po zjazdovkách, na ktorých je umelý sneh. Ak už cítime, že sú hrany tupé, určite prešiel nejaký ten čas od ich predošlého brúsenia alebo od začatia používania nových lyží. V takom prípade si už bude väčšinou aj skĺznica pýtať svoju opravu v servise.  

Starostlivosť o viazanie

Viazanie, ak sa bavíme o normálnom klasickom pinovom viazaní, tak to je potrebné pred a po sezóne premazať najlepšie sprejom na reťaz bicykla.  Nastriekať molybdénový olej do kĺbových častí, kde sa viazanie otvára, zatvára alebo inak pohybuje, a nechať chvíľu,  nech sa olej dostane dovnútra. Prebytočný olej z povrchu utrieť. Potom párkrát otvoriť a zavrieť – pohýbať, aby sa trením súčasti premazali. Je to časovo nenáročný úkon, ktorý dobre prispeje k ľahkému fungovaniu a dlhšej životnosti viazania. Práve v týchto miestach sa viazanie najčastejšie môže pokaziť.

Peter Svätojánsky