Lyžiarky sú tou súčasťou skialpinistickej výstroje, ktorej je potrebné venovať najviac pozornosti, jednak aby dobre plnili svoju úlohu, či dokonale fungovali. Základná starostlivosť je jednoduchá. Po každej túre ich treba dať vysušiť. Papuče z lyžiarok nikdy nedávame na priamy zdroj tepla. Ak sa zo skeletu vyberajú ľahko, je lepšie ich vybrať a vysušiť. Takýmto spôsobom vysušíte aj prípadnú vlhkosť medzi skeletom a papučou, nielen tú vnútornú.
Pri vkladaní alebo vyberaní papúč skontrolujeme v krátkosti funkčnosť pohyblivých častí. Ak sú na lyžiarke len nity, je to jednoduchšie. Ich funkčnosť nedokážeme ovplyvniť tak, ako rozoberateľné spoje. Ak sa nit zlomí alebo poškodí, nahradíme ho buď v servise rovnako nitom alebo alternatívou vo forme rozoberateľného spoja. Na mnohých lyžiarkach, na ktorých sa dajú posúvať klipsy, sú integrované matky a skrutka s imbusovou alebo torxovou hlavičkou. Rozoberateľné spoje sú väčšinou osadené aj na kĺbové časti spojenia spodnej časti lyžiarky a komína, ak nie sú z rovnakého materiálu. Na pretekárskych karbónových lyžiarkach sú všetky spoje rozoberateľné, aby sa dali jednotlivé časti (ak sa poškodia) ľahšie opraviť, prípadne vymeniť len poškodenú časť. Dnes je veľa výrobcov používajúcich karbónový komín lyžiarky v kombinácii s plastovou spodnou časťou, kde je rovnako jednoduchšie osadiť rozoberateľný spoj. Dôvodov je mnoho, napríklad jednoduchšia výroba, ľahšia výmena poškodenej časti. Nevýhoda rozoberateľných spojov je, že časom a hlavne používaním sa dokážu uvoľniť. Po ich uvoľnení je už len krátka cesta k ich celkovému rozdeleniu a strate niektorej z ich častí. Potom máme o starosti postarané, a to zháňaním či už originálnych alebo náhradných dielov, ktoré pasujú. Ak už počas túry zistíme, že niektorá z častí je uvoľnená, je zle. Málokto nosí so sebou náradie na ich dotiahnutie. Koľko sa dá rukou dotiahnuť – dotiahneme a prípadne, ak máme leukoplast v lekárničke, prelepíme ich súčasti, aby sme ich nestratili. Na mieste je pravidelná kontrola doma v teple, či sú všetky časti rozoberateľných spojov lyžiarok dobre dotiahnuté.
Máte po túre pľuzgiere na pätách?
Dôvodov môže byť viac: zlý výber ponožiek, nesprávna veľkosť lyžiarky alebo model, ktorý vám jednoducho nesedí. V najhoršom prípade kombinácia viacerých horeuvedených príčin.
Ak je problém len v ponožkách, riešenie je časovo a finančne najmenej stratové. Stačí vyliečiť bolestivé otlaky a vymeniť ponožky. Dobré je mať ponožky hrubšie, dostatočne elastické a zároveň z materiálu, ktorý nenasiakáva a nezadržiava prípadnú vlhkosť vo vnútri. Odskúšané mám viaceré modely od Bridgedale Merino. Odporúčam používať ponožky vyššie ako papuča lyžiarky.
Ak nie je problém v ponožkách, riešenie je o to bolestnejšie. S nesprávnou veľkosťou lyžiarky sa veľa urobiť nedá, len kúpiť nové. Ak nám lyžiarka sedí, len po čase začne niekde tlačiť, riešením je formovanie papúč alebo skeletu.
Čo robiť, ak nás lyžiarka na niektorom mieste tlačí?
Jednoduchší úkon je vyformovať papuče lyžiarok, ale pozor, nie všetky papuče sa teplom formovať dajú. Tie papuče, ktoré sa formovať dajú, sú vyrobené z pamäťovej peny. Firmy, ktoré sa špecializujú na výrobu thermoflexových papúč sú Intuition a Palau. Výrobcovia lyžiarok mnohokrát spolupracujú s týmito firmami a pod vlastnou hlavičkou dávajú do lyžiarok tieto papuče. Teplom formovateľná papuča prispieva ku komfortu lyžiarky hlavne v miestach, kde máme anomálie chodidla ako výrastky, zhrubnutia… Vytvarovať papuče sa dajú v špecializovanom obchode, ktorý má originálnu piecku alebo aj doma v rúre. Domácu úpravu odporúčam len tým, čo to už aspoň raz videli, ako to celé prebieha. Teplotu rúry nastaviť na 105 – 110 °C a problémové miesta na chodidle obaliť napríklad elastickým obväzom, aby vo vyformovanej papuči bolo práve tam viac miesta.
Ak vyformovanie papúč nepostačuje a stále sú miesta, kde lyžiarka tlačí, dá sa, ale len na plastových lyžiarkach, vytvarovať skelet. Táto metóda ( Boot fiting ) je založená na princípe buď bodového alebo plošného vytláčania problémového miesta lyžiarky. Rovnako sa pri formovaní používa buď teplovzdušná pištoľ alebo nahriatie celej lyžiarky v rúre. Pocitovo je táto úprava účinnejšia v porovnaní s vyformovaním papúč. Pri nových lyžiarkach automaticky tento úkon obmedzuje jej záruku na skelet, lebo je mechanicky zmenený pôvodný tvar lyžiarky od výroby. Táto metóda si už vyžaduje špeciálne prípravky (kopyto) na vytlačenie daného miesta. Obchodníci tieto úkony neradi robia, lebo výsledok nemusí vždy splniť očakávania. Celý problém je najčastejšie dôsledkom zlého výberu a rozhodnutia už pri kúpe lyžiarok.
Problémové miesto, kde lyžiarka tlačí alebo nejakým spôsobom znižuje komfort jej užívateľa, sa väčšinou prejaví zodratím kože alebo otlakom. Dlhodobejšie pôsobenie tlačiacej, omínajúcej lyžiarky môže vyústiť až do ďalších a rozsiahlejších zdravotných komplikácií na inkriminovaných miestach vo forme výrastkov – kalcifikátov alebo ostrohy na päte.
Nedávno som stretol priateľa, ktorý sa mi pochválil, že má štyri páry skialpinistických lyžiarok a ani jedny ho netlačia, čo si nevedel vynachváliť. Pamätníci tohto športu už len môžu spomínať na svoje začiatky s obrovskými otlakmi a pľuzgiermi na nohách, kým si lyžiarky vytlačili. A tak nejak aj vznikol počas sústredení jeden z mála skialpinistických vtipov: „Viete prečo skialpinista spáva na bruchu? Aby sa pätami neprilepil o plachtu“.
Peter Svätojánsky