Technika zjazdu skialpinistu

Pre mnohých býva fyzicky náročný výstup väčším pôžitkom ako samotný zjazd.  Aj dobre lyžujúci  lyžiar na zjazdovke nemusí vedieť vo voľnom teréne lyžovať.  Lyžovanie vo voľnom teréne je iné ako po upravenom svahu. Len niektoré jarné firnové snehy sa k upraveným zjazdovkám dajú prirovnať. Zvyšok zimy bývajú rozličné snehové podmienky závislé od štruktúry snehu, nadmorskej výšky, orientácie svahu na svetovú stranu, sklonu atď.

Ako začať?

Väčšina z nás sa učila lyžovať na upravenej trati, čo je výhodou. Ďalšou výhodou je, ak sa naučíte lyžovať už ako dieťa. Nesiete si tak do budúcna návyky dynamického stereotypu a lepšieho citu pre lyže.  Ak sa učíte lyžovať v dospelosti, a ako dieťa ste nikdy nelyžovali, je to oveľa ťažšie. Postupné kroky v napredovaní až do ich zvládnutia a pochopenia techniky trvajú oveľa dlhšie, ako je tomu v detstve.

Pri jazde vo voľnom teréne je najdôležitejší cit pre lyžu a rovnováha. Veľkú úlohu tu zohráva rýchlosť jazdy. Pri každej rýchlosti sa váha lyžiara verzus jeho sila rozkladá inak. Do premenných veličín treba prirátať rovnováhu, odstredivú silu a samozrejme zákony gravitácie.

Aj tu platí základné pravidlo lyžovania a teda váha na spodnej lyži, t.j. na vonkajšej lyži v oblúku. Odlišné je správanie sa vnútornej lyže a jej váha. V neupravenom snehu sa viac zapája vnútorná lyža na rovnomerný prechod cez nerovnosti. Preto nesmú byť nohy (kolená) príliš ďaleko od seba, aby prenos váhy nespôsoboval problém s rovnováhou.  A tu sa práve vraciame k detským začiatkom. Deti nemajú takú veľkú silu v nohách a dokážu si pri lyžovaní viac pomôcť druhou nohou, rozniesť váhu na obe nohy, čo im podvedome prináša aj výhodu do budúcna.

Jazda pod kontrolou

Práve kvôli nerovnosti, nesúdržnosti a odlišnej tvrdosti striedajúcej sa na veľmi krátkom úseku je takéto lyžovanie iné. Mnohým to dodáva adrenalín, iným strach. Základom je správny lyžiarsky postoj a pripravenosť na možnú zmenu. Skorá reakcia lyžiara na zmenu povrchu snehu,  či už je to hĺbka alebo tvrdosť, si vyžaduje rovnako skorú odozvu na zmenené podmienky. V niektorých prípadoch je dokonca lepšie, ak príprava na zmenu prichádza v predstihu. Ak dokážeme vizuálne dopredu vyhodnotiť rozdiely. Príkladom môže byť nafúknutý závej. Ak ho dopredu vidíme,  a čas na reakciu je už krátky,  stačí len celú váhu tela preniesť na päty lyží, aby nám špičky dvihlo čo najvyššie, inak riskujeme, že sa do neho zapichneme. Stále je dobré mať pod kontrolou svoju rýchlosť, tak aby reakcia na prípadnú zmenu bola primeraná a dostatočne účinná. Prípadné rozhodenie štýlu vo veľkej rýchlosti sa oveľa ťažšie koriguje a prináša riskantnejšie manévre.

Neutrálny postoj

Technika zjazdu skialpinistu začína v neutrálnom postoji s pokrčenými kolenami a miernym predklonom. Predkolenia sú ľahko opreté o vrch lyžiarky.  Ťažisko tela je v neutrálnej rovine, ani nie moc vpredu (tak sa správne lyžuje po zjazdovke) a ani nie vzadu (tak sa lyžuje vo veľmi hlbokom snehu). Počas jazdy je dobré vedieť udržať stopu lyží s rovnakým odstupom. Rozťahovanie a priťahovanie nôh vedieť v väčšej svalovej záťaži na jednotlivú nohu. Hra s rovnováhou nôh, a teda vytvorenie si z lyží pomyselnú jednu plochu, je kľúčom k správnej technike.

Iba tréning

Sila nôh, technika a kondícia  sú základom a neoddeliteľnou súčasťou skialpinistu, ktorý si vie aj jazdu z kopca naplno užiť. Dodáva mu to určitú istotu a pôžitok z jazdy. Len postupnými krokmi, naberaním skúseností počas množstva skialpinistických túr a postupným zvyšovaním náročnosti,  sa dá toho docieliť. Niekto má viac talentu, iný viac húževnatosti. Každopádne najazdené kilometre dole z kopca sa nedajú ničím nahradiť.  Aj suchým tréningom vieme zlepšiť rovnováhu, balančnými cvičeniami zameranými na hlboké kostrové svaly – CORE,  alebo aj v lete jazdením na kolieskových korčuliach. Skutočné podmienky kĺzania lyží po snehu sa však nahradiť ničím nedajú.

Svoja línia

Pri lyžovaní vo voľnom teréne si každý môže vybrať vlastnú líniu. Nie je väčšinou obmedzovaný nalinkovanými mantinelmi – okrajmi zjazdovky.  Ak pôjdeme dole rovnakým svahom, tak už počas výstupu sledujeme zmeny štruktúry snehovej pokrývky. Vieme si lepšie predstaviť, aká tam bude lyžovačka a na ktorých miestach bude potrebné spomaliť a dať väčší pozor.  Vyberáme si čo najbezpečnejšiu líniu s dostatkom snehu vyhovujúcu nášmu štýlu jazdy. Línia u horších lyžiarov využíva dlhšie traverzy medzi oblúkmi, línia tých lepších bude viac vedená po spádnici. 

Vlastná skúsenosť

V mojich začiatkoch mi odvaha nechýbala a prišlo aj množstvo pádov. Snaha byť hlavne na pretekoch rýchlo dole si vyžiadala svoje obete. Hlavne ak nemáte rýchlu jazdu dobre natrénovanú. To samozrejme nie je cesta, lebo každý pád so sebou nesie aj riziko zranenia. Postupom času rýchlosť zostala a pádov ubudlo. Raz mi kamaráti povedali: „Ten, kto nepadá, lyžuje pod svoje možnosti“. Netvrdím, že bezbolestný pád do mäkkého prašanu mi nespraví náladu na celý deň, ale naopak,  tvrdý  a bolestivý ho zase pokazí. Tak je lepšie nepadať!

Peter Svätojánsky